Oltár sv. Anny

Oltár sv. Anny

          Drevený neskorogotický krídlový oltár sv. Anny bol pôvodne určený pre kaplnku sv. Anny, postavenú na severnej strane kostola. Pred postavením nového oltára sv. Jozefa do tejto kaplnky okolo rokov 1779-80 preniesli oltár sv. Anny k bočnej stene kaplnky. Po zemetrasení roku 1813, keď padajúca klenba kaplnky poškodila fiálový štít, preniesli oltár na čelo severnej lode, na miesto, kde stála gotická kazateľnica. Zničený fiálový štít nahradil v rokoch 1926-28 imitáciou rezbár Július Šugár podľa štítu oltára sv. Mikuláša.

       Skriňa oltára sv. Anny

           Stred gotickej oltárnej skrine (výška 194,5 cm, šírka 144,3 cm, hĺbka 28,7 cm) vypĺňa neskorogotická reliéfna skupina Sv. Anna Samotretia. Medzi Pannou Máriou a sv. Annou, sediacimi na lavici, stojí malý nahý Ježiško, ktorému podáva sv. Anna vladárske jablko. V hornej časti skrine je ažúrový baldachýn. Oltár má dve pevné a dve obojstranne maľované pohyblivé krídla, spolu 12 tabúľ. Na každom krídle sú nad sebou vždy dve tabule. Na prednej strane krídiel sú tabule so zláteným brokátovým vzorom v pozadí, ukončené akantovou ažúrou so štyrmi postavami svätíc. Na ľavom krídle je hore Sv. Mária Magdaléna – ksjúcnica, v dolnej časti Sv. Alžbeta Durínska - vdova. Na pravom krídle je Sv. Apolónia  - panna a mučenica a dole Sv. Helena - cisárovná (vi Sochárske a rezbárske časti oltára vytvorila dielňa pracujúca v Spišskej Kapitule pod vplyvom Majstra Kalvárie z Južnej empory  levočského farského kostola. Tabule namaľoval maliar, ktorý sa vyučil na Spiši a pôsobil samostatne v Spišskej Kapitule v prvých dvoch desaťročiach 16. storočia. Zaznamenávame u neho vplyv starších spišskokapitulských maliarov s konca 16. storočia, ale i obdobné ponímanie  krajiny, ako u Majstra svätoantonskej legendy. Z vandrovky mohol poznať oblasť Porýnska s jej ikonografickými a motivickými špecifikami. Nevylučujeme aj poznanie maľby Bernského majstra, označujúceho svoje dieťa kvietkami klinčekov, ktorý podobne rozkladá kvietky po pavimentoch  obrazov.

Predné krídlo otvoreného oltára : Sv. Apolónia (hore), Sv. Helena (dole)

Predné krídlo otvoreného oltára - Sv Mária Magdaléna(hore), Sv. Alžbeta Durínska

           Kult sv. Anny sa šíril najmä v neskorom stredoveku prostredníctvom benediktínov a františkánov. Kulminoval koncom 15. a začiatkom 16. storočia. Svätica je ochrankyňou mnohých remesiel a ľudských činností, predovšetkým ako opora žien, symbol istoty, ale aj bezdetných rodičov, chudobných, paholkov a slúžok, najmä však baníkov a príslušníkov riskantných profesií. Jej priazne a pomoci proti krupobitiu a nečasu sa dovoláva väčšina národa : roľníci. Nie nadarmo sa jej sviatok svätí v období žatvy. V postavách svätíc na prednej strane krídel sa zdôrazňuje ochrana proti chorobám, bolestiam a charitatívno – liečiteľská činnosť.

           Pri zavretom oltári dominujúcou postavou každej tabule je sediaca žena – matka, s výnimkou sv. Anny vždy plne zamestnaná deťmi a ich vzájomnou komunikáciou. Každú z nich bez ohľadu na špekulatívny, legendárny pôvod zdobí svätožiara. Tá sa vyskytuje iba u jediného mužského člena všetkých rodín: u Ježiška. Až za parapetovým múrom, kde je výhľad do osídlenej a ideálnej krajiny, stojí manžel a otec rodiny. Celý oltár ovláda ženský, materský element ako symbol povinnosti, ale i pevnosti, stability a istoty. Maľby sú manifestáciou slávnostnej chvíle. Triezvy odev žien dopĺňajú drobné ozdoby. Mimoriadna pozornosť sa venuje úprave šatiek, čepcom a závojom, ešte nápadnejšie sú pokrývky hláv u mužov. Nikto však neprekračuje mieru dôstojnej a vážnej, dostatočne nákladnej, nie však hýrivej elegancie. Bez nápisových pásiek s označením osôb by ostala ikonografia nejasná. Kolektívnym objednávateľom oltára bolo zrejme mestské či podnikateľské bratstvo, ktoré malo sociálnu a charitatívnu funkciu. Oltár vznikol okolo roku 1508. Podľa textu v Marckbuchu stál 80 florénov.

V predele sú tri skulptúry polopostáv: Bolestný Kristus v tumbe - Misericordia Domini, Bolestná Panna Mária a Sv. Ján Evanjelista

           Pevné krídla a zadné strany pohyblivých krídel nesú zobrazenia ôsmich rodín Kristovho Príbuzenstva, no už bez zláteného pozadia. Štyri tabule horného radu predstavujú vlastnú rodinu sv.Anny:

Horné tabule zavretého oltára sv. Anny s rodinami sv. Príbuzenstva

 

1. Dcéra sv. Anny z manželstva s Kleofášom, sv. Mária Kleofášova, jej manžel Alfeus, deti, neskorší apoštolovia – sv. Jakub Mladší, sv. Šimon, sv. Juda Tadeáš a Jozef Spravodlivý.

2. Sv. Anna a jej postupní manželia, sv. Joachim, Kleofáš a Salome.

3. Sv. Rodina – dcéra sv. Anny z manželstva so sv. Joachimom, Panna Mária s Ježiškom a sv. Jozefom Pestúnom.

4. Dcéra sv. Anny z manželstva so Salomem, sv. Mária Salome, jej manžel Zebedeus, deti sv. Jakub Starší – apoštol a sv. Ján Evanjelista.

Spodné tabule zaujímajú nepriami príbuzní Panny Márie v ženskej línii. Ježiškova prastará mater, pratety a prastrýkovia a ich potomstvo :

Spodné tabule zavretého oltára sv. Anny s rodinami sv. Príbuzenstva

5. Rodičia sv. Anny : Emerentiana a Stolanus so sv. Annou ako dievčaťom a jej sestrou Esmeriou.

6. Sestra sv. Anny Esmeria, jej manžel Efraim, deti Eliud a sv. Alžbeta Biblická so svojím neskorším synom sv. Jánom Krstiteľom.

7. Synovec sv. Anny Eliud, jeho manželka a deti Emin a sv. Maternus, neskorší biskup v Kolíne nad Rýnom, v Trevíri (Trier) a v Tongerne.

8. Prasynovec sv. Anny Emin, jeho manželka Memelia a syn sv. Servác, neskorší biskup v Tongerne.